Celý príbeh
O operácii som uvažovala od svojej dvadsiatky. Len vtedy sa na to ľudia pozerali cez prsty, že je to len pre smotánku. Musela som na toto rozhodnutie dozrieť. Veľmi som sa bála operácie, komplikácií, narkózy aj toho, čo povie okolie. Bála som sa, že mi moja mama bude nadávať, na moje prekvapenie ma podporila. Rovnako ma podporil aj manžel.
Koniec koncov, už mám 38 rokov a názor okolia ma veľmi nezaujíma. Nikto mi na to nedal svoje peniaze a súkromie je moja osobná vec.
Výber lekára
MUDr. Koperniecha som si vybrala na základe diskusií na Modrom koníkovi, aj môjmu kamarátovi robil estetický zákrok na tvári. Dala som na svoju intuíciu a vybrala som si kliniku blízko môjho bydliska.
Predstava o nových prsiach
Moja pôvodná veľkosť bola 75A/75B podľa strihu podprsenky. Prsia boli veľmi do strán, takže pán doktor mal čo robiť a podľa jeho slov urobil maximum. Chcela som prirodzené prsia, ktoré ma nebudú obmedzovať pri behu a cvičení. Teraz sú dokonalé, také prirodzene nedokonalé.
Rekonvalescencia a návrat k bežným činnostiam
Po operácii som na radu sestričky veľa chodila. Do práce som sa vrátila po 10 dňoch. Behať som úplne zvoľna začala 2 mesiace po operácii, stále používam dve športové podprsenky. Ešte nemôžem vykonávať všetky cviky, pretože ma ruky nepustia. Váhy pridávam po 2 mesiacoch od operácie.
Menšie obmedzenia
Vadilo mi len to, že som na čas stratila svoj komfort, ale dá sa to vydržať. Bradavky mám strašne citlivé a prsia stŕpnuté, na začiatku mi vadila akákoľvek podprsenka okrem pooperačnej. Vraj by sa to do pol roka malo upraviť, tak dúfam :-)
Na záver
Chcem odkázať všetkým ženám a dievčatám, aby si splnili svoj sen. Nebojte sa mililitrov, aj ja som si mohla dať pokojne 400 ml. To, že prsia na začiatku bolia, svrbia a ťahajú sa dá zvládnuť. Výsledok určite za to stojí.
