Celý príbeh
Kedy to všetko začalo? Bolo to v roku 2016, ťahalo mi na 39. Pri umývaní som si po niečom prešla na prsníku, čo tam predtým nebolo. Robila som si pravidelne samovyšetrenie. Neviem to ani opísať, ako som zamrzla. Hrčka. Zasvietila mi v hlave kontrolka - rakovina. To bolo úplne prvé, čo mi napadlo. Hneď na druhý deň som išla ku gynekologičke, ktorá ma poslala na sono. Nie je to nič vážne, budeme to sledovať. Spadol mi kameň zo srdca. Moja otázka znela: Netreba to vybrať? Nie! Takto to išlo na kontrolách aj v rokoch 2017, 2018, ibaže tá hrčka bola stále väčšia, ale stále rovnaký scenár - netreba to vybrať. V roku 2019 som išla ku gynekologičke na preventívku a zároveň aj na sono. A už to nebolo v poriadku. Doktorovi sa triasli ruky, prezeral si spätne moje fotky zo sona, okuliare si stále naprával, nevedel sa sústrediť, tak ma poslali von z ordinácie, že mám počkať, ale že mám rakovinu. Dal mi nález s popisom, mám ísť naspäť ku gynekologičke. Doteraz si neviem odpustiť, že som nešla k inému lekárovi, ibaže tento bol preslávený tým, že nájde aj to, čo sa nedá nájsť. Najväčší paradox bol, že v ten deň sme mali 13. výročie sobáša a ja som mužovi oznámila, že mám rakovinu prsníka.
Začiatok liečby
A tak som sa ocitla na onkológii. Začal kolotoč vyšetrení. Doktori si klopkali po čele, že prečo to ten doktor neriešil, keď to každým rokom rástlo. Nemám na to odpoveď. Doktorka, ktorá mi s chirurgom robila biopsiu, bola neskutočná milá a empatická a keď mi volala výsledky, bola som pripravená na to, čo mi povie. Hneď som ju prerušila a povedala som jej, že so mnou môže otvorene hovoriť, viem, že mám rakovinu. Samozrejme mi to len potvrdila, ale s tým, že mám teda z tej diagnózy ešte celkom dobré parametre nádoru, nebol veľmi agresívny a bol hormonálne pozitívny. No CT odhalilo metastázy (ďalšie nádory, ktoré vzniknú vtedy, ak sa pôvodný nádor rozšíri aj do iných oblastí) v uzlinách.
Vyriešime tento problém
Môj onkológ mi povedal jednu vetu: Vyriešime tento problém. Neviem opísať, prečo to na mňa tak zapôsobilo, ale ja som sa vypla. Vypla som sa z rakoviny. Doslova. Nepripustila som si, že ja sa nevyliečim, alebo že umriem. Dodnes to o mne skoro nikto nevie. Len môj muž, deti, pár kamarátok spolubojovníčok. Nepovedala som to ani mojej mame, súrodencom, nikomu. Nezniesla by som, aby mi chodili nariekať, od každého otázky typu ako sa máš a tá fráza bojuj!!! Mňa by to ubíjalo. Keď sa ľudia dozvedia, že máte rakovinu, tak sa k vám nevedia správať, akoby som to nazvala, prirodzene, majú na vás úplne iný pohľad. Máte proste na čele nálepku RAKOVINA.
Chemoterapia
Vyfasovala som 4 chemoterapie (liečba s podaním látok, ktoré spomaľujú množenie rakovinových buniek, častým vedľajším účinkom je strata vlasov), povestný červený diabol, aby sa nádor zmenšil a mohli ho lepšie vybrať, pretože mal skoro 5 cm. Pri prvej chemoške som použila studenú čiapku (cielené chladenie pokožky hlavy, ktoré môže obmedziť vypadávanie vlasov počas chemoterapie) aby som zabránila vypadávaniu vlasov. Človeče ono to fungovalo. Ale čo čert nechcel, keď som išla po druhú dávku, stroj bol pokazený, dostala som na výber. Počkám na opravu, alebo idem na chemošku bez čiapky. Nechcela som predlžovať liečbu, tak som išla. Vlasy začali padať až po treťom cykle a pri štvrtom už rástli, takže som nebola dlho bez vlasov. Kúpila som si parochňu, ktorú si nikto nevšimol, že je to parochňa. Chemoterapiu som zvládala veľmi dobre, nebývalo mi vôbec zle, sem tam taký žalúdok, akoby na vode a kovová pachuť v ústach, ale nič iné. Normálne som pracovala, športovala, robila som všetko ako predtým. Riešila som každodenný život, aby som neriešila v hlave chorobu.
Konečne operácia
Po 4 chemoškách bolo kontrolné CT, chemo zabralo, nádor sa zmenšil. Operácia. Keďže bol nádor blízko bradavky, bola mi odporučená mastektómia (chirurgické odstránenie celého prsníka z dôvodu onkologického nálezu alebo z preventívnych dôvodov), vzali mi aj bradavku a prvú etáž lymfatických uzlín. Po tomto výkone by vám na tej ruke, kde bola prevedená operácia nemali merať tlak, ani podávať injekcie, infúzie. Často dochádza k opuchu - lymfedém, kvôli tomu, že tie uzliny boli odstránené. Vôbec som neriešila, že prídem o prsník, ja som sa tej operácia nevedela dočkať, do nemocnice som doslova utekala, len nech už tú pliagu zo mňa vyberú. Operácia prebehla bez komplikácií. Nemala som žiadne bolesti, po troch dňoch ma pustili domov. 10 dní po operácii som plávala v mori v Chorvátsku. S jednou kozou. Keďže som nemala veľké prsia, nebol žiadny problém to zamaskovať. Nikto si nevšimol, že nemám prsník. Ale tá sloboda na duši, že som bez rakoviny, bola na nezaplatenie.
Ďalšia chemoterapia
Prišla histológia, ktorá len potvrdila už predchádzajúcu biopsiu, dokonca našli ešte jeden malý nádor. Onkológ navrhol zabezpečovaciu chemoterapiu. Vlásky zatiaľ krásne podrástli a bola som kučeravá ako ovca. Mala som 12 cyklov chemoterapie Paklitaxel. Chodila som naň každý týždeň. Aj na studenú čiapku. Nevypadol mi ani vlas. Chemoterapiu som zvládala neskutočne, absolútne nič mi nebolo. S kamoškou, čo sme spolu chodili na chemoterapie, sme si robili srandu, že sme si prišli po vitamíny.
Rádioterapia
Keďže bol nádor dosť veľký a aj uzliny boli pozitívne, absolvovala som rádioterapiu (liečba ionizujúcim žiarením, vedľajším účinkom je zhoršenie stavu pokožky, spálenie, pľuzgiere). 25 ošetrení. Chvalabohu bez ujmy na pokožke. Na rádioterapiu som chodila každý deň 5 dní v týždni, mimo víkendu. Ošetrenie trvalo pár minút, ležala som na chrbte a okolo mňa krúžil prístroj. Pred ožiarom som používala krém Radiocare a po ožiari detský púder. Celú tú dobu bol okolo mňa púdrový oblak, stále som sa zasypávala. Po ukončení rádioterapie som sa natierala krémom Linola. Tieto produkty mi odporučili onkokamarátky, doktorka, čo mi naordinovala rádioterapiu mi neodporučila absolútne nič, len horekovala, máte tenkú bledú pokožku, žiaden tuk, vy budete spálená, hrozí vám fibróza tkaniva, ale rady som sa od nej nedočkala. Keď som chodila na kontroly, tak prekvapene na mňa zazerala a ja som sa potmehúdsky len usmiala.
Konečne zdravá
Po absolvovaní liečby som bola na kontrolné vyšetrenie a verdikt znel: STE ZDRAVÁ. Bola som neskutočne šťastná, aj keď vždy tam niekde v hlave svieti tá moja povestná kontrolka a bliká ako o život, keď idem na kontrolu po výsledky. Počas rádioterapie som sa už začala zaujímať o rekonštrukciu prsníka, odporučili mi počkať zhruba rok po rádioterapii, no to som vtedy ešte netušila, čo mi zistia.
Ďalšia hrozba na obzore
Bola som na odber krvi na genetické vyšetrenie. Čakala som na výsledky 3-4 mesiace. Ani vo sne by mi nenapadlo, že by mi vyšla nejaká genetická mutácia. Rakovinu prsníka u nás v rodine nemal nikto. Keď mi oznámili, že mám BRCA1 (mutácia génov BRCA1 a BRCA2 spôsobuje vysoké riziko rakoviny prsníka a vaječníkov, pacientkám s touto mutáciou sa odporúča preventívne odstránenie prsníkov a vaječníkov), vtedy som ako prvé pomyslela na moje dcéry. Na jednej strane dobre, viem o tej mutácii, budú sledované, ale pri pomyslení na to ostatné, ak budú mať tú mutáciu, čo ich čaká, ako to zvládnu... Zatiaľ dcéry neboli na testovaní, tieto testy môžu absolvovať až po 18. roku života. Staršia dcéra za chvíľu pôjde, budem sa modliť, aby to nemala ani jedna . Samozrejme, nie každý, kto má tú mutáciu musí aj ochorieť, veď koľko ľudí má rakovinu a nemá pozitívnu genetiku. No pokiaľ áno, tie preventívne operácie sú určite omnoho väčšia psychická aj fyzická záťaž, ako pre mňa, čo som chorobu mala. Veď kto by si chcel dať odstrániť dobrovoľne prsníky aj vaječníky? Niečo, čo ťa definuje byť ženou. Toto beriem dosť ťažko. Odkedy viem o mojej diagnóze, plakala som len raz, keď som im to oznamovala. Ten zdesený výraz v ich očiach. Mali vtedy 10 a 15 rokov. Ja pretrpím všetko, ale mojim deťom sa nesmie nič stať. Mama je len mama a tak, ako všetky ostatné deti potrebujú mamu, potrebujú ju aj moje deti a je jedno, či sú deti malé a či veľké.
Som ako Angelina Jolie
Onkológ mi povedal, že život tým nekončí, že som ako Angelina Jolie. Na základe tej mutácie mi boli odporúčané preventívne operácie a to vybratie vaječníkov a odobratie aj druhého prsníka. A mám to riešiť čo najskôr, mala som už po štyridsiatke. Toto sa udialo niekedy na jar 2020, akurát v tom čase vypukol koronavírus, operácie boli pozastavené. Dostala som sa na operáciu - vybratie vaječníkov v júli 2020. Operáciu som zvládla bez problémov, na druhý deň ma pustili domov. Dva týždne po operácii som odbehla maratón. A to leto som začala riešiť rekonštrukciu.
Cesta k novým prsiam
Bola som na viacerých konzultáciách. Tieto operácie sú hradené zo zdravotného poistenia, takže som nemohla ísť k hocijakému plastickému chirurgovi. Niečo som si naštudovala, ako to asi prebieha, niečo sa popýtam, doktor mi to vysvetlí.
Prvá konzultácia
Išla som teda na prvú konzultáciu k chirurgovi, ktorý je veľmi uznávaný, čo sa týka rekonštrukcie prsníka. Bol to MUDr. Boháč. Nestotožnila som sa s jeho výberom, ani čo sa týka operácie, typu implantátu a veľkosti. Navrhol mi implantát Polytech, tuším to bol Optiman a 295 ml s umiestnením len pod kožu. Ja nechcem spochybňovať jeho postup, je to uznávaný odborník, ale mne to absolútne nesadlo. Nepripadalo mi správne umiestniť implantát len pod kožu, keďže môj hrudník pozostával len z holých rebier a tenkej kože, veď čo iné tam malo ostať, keď žľazu vybrali a ja tuk naozaj nemám? Vtedy som bola presvedčená, že by som s výsledkom nebola spokojná, dnes viem, že by to tak bolo.
Druhá konzultácia
Išla som teda po druhý názor, táto konzultácia už bola o niečom úplne inom. MUDr. Pálenčár mi veľmi sadol, všetko mi vysvetlil, navrhol expandéry (slúžia na natiahnutie kože a tkanív, aby vznikol priestor na vloženie implantátu) pod sval, postupné dopĺňanie a potom výmena za implantáty, proste tak, ako som si to ja predstavovala. Tak sme dohodli termín operácie, musela som ešte pol roka čakať kvôli rádioterapii. No čo čert nechcel, koronavírus na jeseň zas pozastavil operácie, takže mi operáciu zrušili. Náhradný termín bol v nedohľadne, čakať možno aj rok. Tak to teda nie.
Do tretice všetko dobré
Začala som teda hľadať iného chirurga. Zhodou okolností bola moja kamarátka vtedy v nemocnici, dávali jej expandér. Vypýtala som si kontakt na MUDr. Juraja Gajdoša z nemocnice Košice-Šaca. Dovtedy som vôbec neuvažovala nad tým, že by som cestovala na východ, keďže to mám skoro 400 km cestu tam, ale riskla som to a zavolala som mu. Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí. Precestovala som doslova tisícky kilometrov, ale neľutujem to. Pán doktor navrhol postup, ktorým som bola ja samozrejme nadšená a to vklad expandéru pod sval, postupné dopĺňanie roztokom, aby sa sval aj koža natiahli, potom výmena za implantát a dokonca lipografting, teda že vezme tuk z nejakej časti tela a dá ho do pŕs. Toto bola pre mňa totálne, že čerešnička na torte. Samozrejme ma upozornil aj na riziká, predsa som mala rádioterapiu, no musela som s tým rátať. A na druhej strane, som veľmi chudá, kostnatá, mám naozaj málo tuku, ostali mi len holé rebrá, každé jedno bolo vidno, takže ten výsledný efekt som brala realisticky, že bude to ako sa proste podarí, musím sa s tým zmieriť.
Prvá operácia a šoková terapia
Takže prvá operácia zahŕňala mastektómiu, kde mi odstránili žľazu a bradavku a obojstranne mi voperovali expandéry. Naplnili ich 100 ml roztoku. Po operácii som nemala žiadne bolesti, na tretí deň som išla domov. Popravde doma, keď som si robila prvý preväz, bola som doslova zhrozená. Mala som veľký opuch, všetko to bolo také zliate dokopy, hýrilo to všetkými farbami, že som doktorovi poslala foto, či to tak má vyzerať. Jasné, že to bol normálny pooperačný stav, ale nebola som naň pripravená. Mala som za sebou dve operácie, prvá bola mastektómia a to som mala trošku opuch a malú modrinku a laparoskopické odstránenie vaječníkov bola pre mňa malina. No toto bola iná káva, ale operácia aj omnoho zložitejšia. Ale prešli 3 dni a neskutočná zmena, opuch aj modriny začali ustupovať.
Dopĺňanie expandérov
Po dvoch týždňoch bola kontrola a ďalšie dopĺňanie, znovu 100 ml. To dopĺňanie nebolo bolestivé, ale cítila som tlak. Trvalo to zhruba hodinu, potom to poľavilo. Takto mi postupne expandéry doplnil na 350 ml. Boli dosť nepohodlné, vadili mi na rebrá, tlačili ma, ale dalo sa to vydržať. Ale zas na druhej strane sme s doktorom boli prekvapení, že to na mojom kostnatom hrudníku nevyzerá až tak zle. Ja som čakala scenár dve buchty nalepené a totálny sili efekt, keďže nemám tuku. Po doplnení som mala pauzu asi 4 mesiace.
Konečne prsia a náplasť na rany na duši
Začiatkom septembra som teda podstúpila operáciu, od operácie expandérmi po operáciu implantátmi prešlo asi 6 mesiacov. Mám implantáty Polytech Replicon 395 ml, vysoký profil. Výber typu implantátu som nechala na pána doktora, ani raz mi nedal pocítiť, že by som mala o niečom pochybovať. Po operácii som sa cítila veľmi dobre, bez bolestí. Prišiel ma pán doktor pozrieť so slovami, že toto bola jedna z jeho najkrajších rekonštrukcií. Ja som bola v siedmom nebi. No, keď som si prvýkrát uvidela hrudník, chcelo sa mi revať. Neskutočne krásne dva kopčeky. Kto toto nezažil, ten to nikdy nepochopí. To nie je o tom, že potrebujem byť kozatá, ale že sa znovu cítim pohodlne vo svojom tele. Potom všetkom, čím som si prešla, je toto taká náplasť na rany na duši a som MUDr. Gajdošovi neskutočné vďačná. Som tri týždne od operácie, kontrola dopadla na jednotku, modriny zmizli, opuch ustupuje, ale bol teraz oveľa miernejší, oproti prvej operácii, expandéry urobili svoj kus práce, že pripravili tkanivá na implatáty. Na moje počudovanie od momentu, ako som sa prebrala absolútne necítim, že mám implantáty, sú ako moje a to mám 395 ml, čo nie je až tak málo. Treba mi ešte dorobiť bradavky, sú dve možnosti a to priamo z kože prsníka, alebo tetovanie. Nateraz mi odporučil tetovanie, kvôli tomu, že mám tenkú kožu.
Tri roky života
Je veľmi ťažké temer 3 roky môjho života s touto diagnózou opísať takto v skratke. Prešla som si aktívnou liečbou, ktorá zahŕňala 16 chemoterapií, 25 ožiarov. Mám za sebou 4 operácie v priebehu dvoch rokov. Aktívnu liečbu som ukončila vo februári 2020. Odvtedy som na antihormonálnej liečbe liekom Zitazonium, keďže môj nádor bol hormonálne pozitívny. Ten liek by mal zabrániť recidíve a budem ho brať niekoľko rokov. Každé ráno a večer si dám jednu tabletku a hovorím si pritom na zdravie. Chodím na kontrolné vyšetrenia k onkológovi zhruba raz za 3-4 mesiace, podľa potreby ma posiela na sono, RTG, alebo CT a krv mi berú zakaždým na onkomarkery.
Rakovina nemá logiku
A v čom ma zmenila rakovina? Prestala som riešiť úplne nepodstatné veci. Doslova si plávam životom a svet je pre mňa gombička. Žijem tak, ako najlepšie viem. Vyselektovala som priateľov. Tí skutoční priatelia, keď aj si náhodou niečo všimli, že sa so mnou deje, zbytočne nerýpali a pochopili to, že ak im budem mať potrebu niečo povedať, tak im to poviem, ale pritom mi tak jemne dali najavo, že keby niečo, sme tu pre teba. Nechcem, aby ľudia na mňa súcitne pozerali, ja o ich súcit nestojím. A spojil ma osud so ženami s rovnakou diagnózou. To je priateľstvo, ako sa hovorí, na život a na smrť. Snažíme sa podporiť, pomôcť, poradiť. Sme na jednej lodi. Lebo človek nikdy nevie. Jedno, čo som za tie 3 roky pochopila je to, že rakovina nemá logiku.
Pohľad lekára
Téma rakoviny prsníka sa dotýka čoraz väčšieho počtu žien. Hoci rekonštrukcia prsníka po mastektómii im výrazne zlepší kvalitu života, mnohé zrejme o tejto možnosti nie sú dostatočne informované. Preto sme o vyjadrenie požiadali aj MUDr. Gajdoša, ktorý Helgu operoval.
V prípade Helgy ste použili implantáty POLYTECH. Prečo?
Implantáty POLYTECH sú v mojej rekonštrukčnej praxi voľba číslo jeden. Poskytujú širokú škálu veľkostí, povrchov a tvarov, s ktorými viem pracovať pri zložitých rekonštrukčných prípadoch.
Helga má implantáty POLYTECH Replicon 395 ml s vysokým profilom. Aký ste jej odporučili povrch implantátov? Majú vôbec pacientky pri rekonštrukcii prsníkov na výber a čo je najdôležitejšie?
Výber veľkosti implantátov je stále v spolupráci s pacientkou, kde sa snažím priblížiť jej predstavám a zároveň ešte splniť technické možnosti operácie. Pri rekonštrukciách prsníkov, kde samotná žľaza bola odstránená sa prikláňam ku anatomickému tvaru implantátu, ktorý imituje chýbajúcu žľazu. Povrch implantátu je pre mňa nesmierne dôležitý. Polyuretánový povrch implantátu ponúka len POLYTECH a poskytuje rad výhod pri rekonštrukcii prsníkov pri tak tenkej koži a podkožnom tkanive, aké bolo v prípade pani Helgy.
S akým estetickým výsledkom môže pani Helga počítať a ako dlho vydrží?
Už tak krátko po rekonštrukčnej operácii môžeme hodnotiť výsledok u pani Helgy ako esteticky vyhovujúci. To, ako dlho prsníky vydržia je ťažko predvídať. Polyuretánový povrch má extrémne nízke percento výskytu kapsulárnej kontraktúry, čiže môžeme počítať s dlhotrvajúcim výsledkom.
Platia pri rekonštrukcii pŕs rovnaké informácie ako pri bežnej augmentácii?
Pacientky, ktoré sa rozhodnú podstúpiť rekonštrukciu prsníkov po mastektómiach a po rádioterapiách sú neraz po úvodnej konzultácii sklamané, pretože im vysvetľujem, že estetický výsledok je značne ovplyvnený jazvovitým tkanivom po predošlom výkone a hlavne neselektívnou deštrukciou tkanív po rádioterapii. Chýbajúce tkanivo mliečnej žľazy sa prirodzene nedá nahradiť a teda výsledný efekt môže byť vzdialený od klasickej, jednoduchej augmentácie.
S MUDr. Gajdošom sme sa téme rekonštrukcie po onkologickom ochorení rozprávali podrobnejšie. Ak sa vás téma akýmkoľvek spôsobom dotýka, prečítajte si náš článok.
Článok: Informovanosť o rekonštrukčných možnostiach je dôležitou súčasťou boja proti rakovine prsníka.
